girl with long legs posing next to pool


Nejako som tie drepy a brušáky zvládla. Je pravda, že pri tretej sérii drepov sa mi roztriasli nohy tak, že som myslela, že sa na nich neudržím, ale to bola daň za to, že som si nerobila žiadne prestávky. Až do druhej série sa mi cvičenie vlastne ani nezdalo ťažké, ale keď sa mi už roztriasli tie nohy a tiež som sa začala výdatne potiť, tak som pochopila, že až taká sranda to nie je. Na záver som si dala jeden jednominútový plank a potom som sa započúvala do ohlušujúceho treskotu môjho srdca, ktoré takmer z parkiet svojim búchaním narobilo triesky.

Večer som si nanovo pozerala blog Alexy a hľadala obrázky ku cvičeniam na ďalšie dni. Uvedomila som si menší omyl, ktorý nie je ale u mňa vôbec výnimočný, a síce prehliadnutie dôležitých informácii. Tak napríklad, ak sa séria cvičenia volá „challenge“, tak to znamená, že to je ťažké. A keď je tam napísané, že „nebudete potrebovať žiadne prístroje“, tak to neznamená, že „to bude malina“.

Včera pred spaním som skuvíňala pri každom pokuse otočiť sa na druhý bok. Šunky a brušné „svaly“ ma boleli ako už dávno nie, a tak som zaspala spánkom spravodlivých na moje pomery veľmi skoro sk.wikipedia.org. Celkovo odkedy cvičím, tak pozorujem, že oveľa skôr vstávam i zaspávam. Apetít síce stále nemám bohvieako slávny, ale na spánok sa sťažovať nemôžem.

Dnes ma čaká zumba. To sa mi vôbec nehodí, lebo vonku je zamračené a prší, a jediné čo sa mi chce je ležať s dobrou knihou vo vani. Jasné že kvôli zumbe nemusím brať na dážď ohľad, veď nejdem vonku, ale celková atmosféra upršaného popoludnia je prudko demotivačná a neladiaca s temperamentom zumby. Čím skôr to odcvičím, tým skôr to budem mať za sebou. Keby som nemala motiváciu v mínus dvoch centimetroch v páse, tak by som sa na to viete čo. Našťastie, zajtra je voľný deň! Yay!

Rate this post